Dlažba s nádychom vidieka
Keď sa povie “vidiek¨ vždy to v nás vyvolá nostalgické spomienky. Preto nostalgické, pretože nám to pripomína detstvo. Vôňa dreva, babkiných buchiet, spoza dvora hučiaci potok s kŕkajúcimi žabami, pred domom rybník so zaujímavo tvarovanými kríkmi, s ktorých sa dali urobiť vždy úžasné bunkre. Povedzme si otvorene, že sme viac času trávili vonku ako naše deti teraz. Exteriér, čiže život vonku bol náš domov. Teraz je pre každého z nás potrebné, aby sme mali krásne úhľadný dvor, aby sme sa mohli pokochať a stráviť príjemné chvíľe na našej malej záhradke v meste, po dlhom, uponáhľanom a náročnom dni. Hľadáme si kútik, v ktorom by sme aspoň na okamih mohli byť “sami so sebou¨ a v ktorom sa cítime príjemne. Každý z nás si ten kútik chce vytvoriť podľa svojho vkusu a štýlu. Každému z nás sa páči niečo iné.